NEUROLOGIE PRO PRAXI / Neurol. praxi. 2023;24(3):212-217 / www.neurologiepropraxi.cz 212 PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY Centrálna neurogénna hypertermia Centrálna neurogénna hypertermia MUDr. Veronika Kissiová Neurologické oddelenie, NsP Š. Kukuru Michalovce, Svet zdravia, a. s., Michalovce Horúčka je častým javom na neurologických jednotkách intenzívnej starostlivosti. Etiologicky najčastejšie ide o infekčnú príčinu, v menšej miere prichádzajú následne do úvahy neinfekčné príčiny, ako trombembolizmus, medikamentózne navodený stav, postoperačné príčiny a v neposlednom rade centrálna neurogénna hypertermia. Ide o diagnózu per exclusionem, ktorá doteraz nemá štandardizované diagnostické kritériá ani liečbu. Rovnako tak nie je úplne objasnený ani patomechanizmus jej vzniku. Článok sa zaoberá prehľadom dostupných údajov o fyziológii termoregulácie, predostiera predpokladaný patofyziologický pôvod danej entity (s dôrazom na problematiku z pohľadu neurológa), zmieňuje sa o prejavoch a dôsledkoch ochorenia, napokon uvádza stručný prehľad možností liečby vrátane off‑label preparátov. Kľúčové slová: centrálna neurogénna hypertermia, CMP, hypotalamus, termoregulácia. Central neurogenic hyperthermia Fever is a common phenomenon within neurological intensive care units. Etiologically, it is most often an infectious cause, to a lesser extent, non-infectious causes come into consideration such as thromboembolism, medically induced condition, postoperative causes and, last but not least, central neurogenic hyperthermia. This is a diagnosis per exclusionem, which does not yet have standardized diagnostic criteria or treatment. Likewise, the pathomechanism of its formation is not fully clarified. The article deals with an overview of available data from the physiology of thermoregulation, lays out the presumed pathophysiological background of the given entity (with an emphasis on the issue from the neurologist’s point of view), mentions the symptoms and consequences of the disease, and finally gives a brief overview of treatment options, including off-label preparations. Key words: central neurogenic hyperthermia, stroke, hypothalamus, thermoregulation. Úvod Horúčka je relatívne častým javom u pacientov na intenzívnych lôžkach. Odhadovaná všeobecná incidencia horúčky neinfekčnej etiológie na jednotkách neurologickej intenzívnej starostlivosti je okolo 23 %, na jednotkách neurochirurgickej intenzívnej starostlivosti ešte vyššia, okolo 47 %. Najväčší počet tvoria pacienti so SAK (subarachnoidálnym krvácaním), nasleduje traumatické poškodenie mozgu, spontánna intraparenchýmová hemorágia a ischemická CMP (cievna mozgová príhoda) (Goyal et al., 2020). S ohľadom na trend starnutia populácie, polypragmáziu, polymorbiditu a labilitu termoregulačných mechanizmov u starších osôb možno do budúcnosti očakávať nárast počtu týchto pacientov (Weber et al., 2018). Elevácia telesnej teploty má do určitej miery protektívne účinky v boji proti infekciám, avšak pri vyšších hodnotách vedie k poškodzovaniu a vyčerpaniu organizmu, nevynímajúc cerebrálne funkcie. Je dôležité diferencovať febrility infekčnej a neinfekčnej etiológie, predovšetkým v snahe vyhnúť sa nadužívaniu antibiotickej medikácie. Najčastejšími príčinami febrilít sú sepsa, nežiaduce účinky farmakoterapie a jej vzájomných interakcií, venózny trombembolizmus či postoperačný stav. V diferenciálnej diagnostike však netreba opomenúť ani entitu, ako je centrálna neurogénna hypertermia. Ide o klinický stav charakterizovaný zvýšenou telesnou teplotou pri absencii infekčného ochorenia a prítomnosti termoregulačného defektu bez zmeny referenčného bodu telesnej teploty. Ide o diagnózu per exclusionem (Rango et al., 2012). Článok prináša prehľad aktuálne dostupných literárnych údajov o predpokladanej patogenéze, rizikových faktoroch, dôsledkoch febrilít na mozgové funkcie, o charakteristických prejavoch centrálnej hypertermie a napokon sa zmieňuje o možnostiach liečby vrátane využitia off‑label preparátov. Vzhľadom na nedostatok podobných zdrojov v česko‑slovenskej MUDr. Veronika Kissiová Neurologické oddelenie; NsP Š. Kukuru Michalovce, Svet zdravia, a. s. veronika.kissiova@svetzdravia.com Cit. zkr: Neurol. praxi. 2023;24(3):212-217 Článek přijat redakcí: 20. 12. 2022 Článek přijat k publikaci: 7. 3. 2023 https://doi.org/10.36290/neu.2023.015
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=