www.neurologiepropraxi.cz / Neurol. praxi. 2023;24(4):248-252 / NEUROLOGIE PRO PRAXI 249 HLAVNÍ TÉMA Paroxyzmálne dyskinézy PxD viazané na spánok sa v historickom koncepte u väčšiny pacientov neskôr spájali s epilepsiou, ale po opísaní PxD spojených s mutáciami v géne ADCY5 zažili renesanciu, nakoľko tieto mutácie sú pomerne typické pre dané ochorenie. V čase prvých genetických objavov sa PKD spájali prevažne s mutáciami v géne PRRT2, PNKD s mutáciami v géne MR1 a PED s mutáciami v géne SLC2A1. Ukázalo sa však, že fenotyp PxD pri týchto genetických ochoreniach je pomerne heterogénny, pričom napríklad až takmer polovica nositeľov génu PRRT2 mala ataky spúšťané aj nekinezigénnymi faktormi. Naopak nositelia génu MR1 mali ataky spúšťané dlhším cvičením alebo mali ataky, ktoré trvali menej ako minútu (Erro, 2014a). Vzhľadom na významnú fenotypovo‑genotypovú variabilitu a tiež na základe objavu mnohých ďalších génov, ktoré súvisia s PxD (ADCY5, ECHS1, KCNMA1, PDGFB, XPR1, SLC16A2, ATP1A3, CACNA1A, PDHA1, SNC8A, PDHX, DLAT, GCH1, LMX1B, PDE2A, KCNA1, 16p11.2 dupl, POLG, RHOBTB2, TMEM151A), sa dnes aj s prihliadnutím na platnú klasifikáciu dystónií preferuje delenie podľa klinickej osi (na PKD, PNKD, PED alebo PxD viazané na spánok) a podľa etiologickej osi (genetické vs. sekundárne vs. funkčné) (Albanese, 2013). Vo všeobecnosti ale platí, že primárne genetické formy PxD vznikajú predovšetkým (resp. pri niektorých génoch výhradne) v detskom veku, kým sekundárne/symptomatické a funkčné PxD majú začiatok oveľa častejšie v dospelosti. Z hľadiska kliniky vo vzťahu k etiológii ochorenia je pomerne významná prítomnosť epilepsie, ktorá je najčastejšia u pacientov s kanalopatiami (SCN8A, KCNMA1), menej častá u pacientov s transportopatiami (SLC2A1) a najmenej častá u pacientov so synaptopatiami (MR1, PRRT2) (Erro, 2017). Z hľadiska nomenklatúry genetických foriem paroxyzmálnych dyskinéz a ostatných epizodických extrapyramídových prejavov sa v súčasnosti preferuje označenie ochorenia v podobe predpony PxMD (paroxysmal movement disorder) v kombinácii s názvom génu alebo ochorenia, napr. PxMD‑PRRT2 alebo PxMD‑SLC2A1 (Marras, 2016). Výnimkou je ochorenie pri mutácii ADCY5, ktoré sa môže prejavovať pomerne širokou fenotypovou paletou, a preto sa podľa nových odporúčaní označuje ako MxMD‑ADCY5 (mixed movement disorder) (Lange, 2022). Najčastejšie genetické formy PxD Genetické formy PxD sú heterogénnou skupinou ochorení s množstvom opísaných génov. Základný diferenciálne diagnostický postup je navrhnutý na obrázku 1 (Erro, 2019). V nasledujúcej časti bližšie definujeme najčastejšie genetické formy PxD. PxMD‑PRRT2 Najčastejšou genetickou príčinou PKD sú mutácie v géne PRRT2 (proline‑rich transmembrane protein). Ide o autozomálne dominantne dedičné ochorenie, ktoré postihuje chlapcov častejšie ako dievčatá v pomere 4 : 1. Ochorenie vzniká takmer výhradne v detskom veku, pričom sa prejavuje Obr. 1. Diferenciálna diagnostika genetických foriem PxD podľa klinických prejavov (adaptované podľa Erro et Bhatia, 2019) Spúšťač Náhlý pohyb Alkohol Iné nekinezigénne spúšťače/žiadne Dlhšie cvičenie Počas spánku Aktívny Pasívny Trvanie Sek-min Sek-min Hodiny Rôznorodé Min-hod Sek-min Typická distribúcia Končatiny Končatiny Končatiny Končatiny Končatiny Rostrokaudálna Krk Končatiny/axiálna Končatiny Končatiny Ostatné prejavy -/E/M/EA MR -/M E/MR - HP/A/E/Au -/M/EA -/Leighov syndróm -/A/S/E/MR -/E MD/ hypotónia Rodinná anamnéza -/+ (AD) X-viazané +(AD) -/+ (AD) + (AD) -/+ (AD) -/+ (AD) Rôznorodá -/+ (AD) -/+ (AD) + (AD) Iné vyšetrenia - Zvýšená sérová fT3 - - Kalcifikácie mozgu - - Pallidálne hyperintenzity/CSF* CSF* - - Najčastejšia mutácia (vek vzniku) PRRT2 (< 18 r) SLC16A2 (< 2 m) MR1 (< 18 r) KNCMA1 (< 18 r) SLC20A2 PDGFB (< 18 r) ATP1A3 (< 18 m) CACNA1A (< 1 r) ECHS1 (< 18 r) PDHA1 (< 2 r) SLC2A1 (zvyčajne < 18 r) PRRT2 (< 18 r) ADCY5 (< 18 r) ^ mimiky PxD zahŕňajú epilepsiu, tonické spazmy, tetániu, neuromyotóniu, periodickú paralýzu, epizodické ataxie - neprítomné/negatívne + pozitívne/prítomné *malo by zahŕňať glukózu, laktát, pteríny a metabolity dopamínu A – ataxia, AD – autozomálne dominantný, Au – autonómne funkcie, E – epilepsia, EA – epizodická ataxia, M – migréna, HP – hemiplégia, MR – mentálna retardácia, MD – non-paroxyzmálne extrapyramidové prejavy, S – spasticita Paroxyzmálne dyskinézy Vylúč mimiky^ a funkčný pôvod Vylúč získané a heredodegeneratívne príčiny (zvyčajne neskorší nástup, pozri tabuľku 1)
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=