www.neurologiepropraxi.cz / Neurol. praxi. 2023;24(6):481-483 / NEUROLOGIE PRO PRAXI 483 VIDEOKAZUISTIKA Adultná forma Tayovej-Sachsovej choroby – videokazuistika možné príčiny – ložiskové postihnutie mozočka, zápalové ochorenie CNS, paraneoplastický syndróm, prionózu, gluténovú ataxiu pri celiakii, anti-GAD syndróm, hypotyreózu a hypovitaminózy B1 a E. Pri dominantnom postihnutí periférneho motoneurónu je nutné myslieť na spinálne muskulárne atrofie a amyotrofickú laterálnu sklerózu. Pokiaľ prevládajú skôr neuropsychiatrické ťažkosti, zvažuje sa Wilsonova choroba, Niemann-Pick typu C a X-viazaná adrenoleukodystrofia. Kombinovaný fenotyp sa neraz podobá na iné lyzozomálne ochorenia s neskorým nástupom (Ramani et al., 2023), predovšetkým na Sandhoffovu chorobu, ktorá sa tiež radí k GM2 gangliozidózam a často sa považuje za ochorenie klinicky veľmi ťažko odlíšiteľné od Tayovej-Sachsovej choroby (Toro et al., 2021). V prípade nejasnej diagnózy alebo zvažovania viacerých geneticky podmienených ochorení (napr. aj FXTAS, spinocerebelárne ataxie, Friedreichova ataxia) je rozhodujúce genetické vyšetrenie, ktoré je v súčasnosti metódou voľby, ak sa príčina nezistila uvedenou diagnostikou. V súčasnosti sa liečba Tayovej-Sachsovej choroby zameriava na spomalenie progresie ochorenia a zmiernenie asociovaných neurologických a psychiatrických príznakov. Nateraz je voľbou liečby miglustat, ktorý sa označuje ako „substrate reduction therapy“, čiže substrát redukujúca liečba. Princípom tejto liečby je spomalenie biosyntézy glykolipidov, ktoré sú substrátom spomínaného enzýmu HexA. Skúšalo sa aj antihelmetikum pyrimetamín a transplantácia kostnej drene (Jacobs et al., 2005), ktoré viedli k vzostupu HexA aktivity, ale v oboch prípadoch sa nepotvrdila efektívnosť v spomalení progresie neurologických príznakov ochorenia (Osher et al., 2011; Shapiro et al., 2009). Sľubnou liečebnou alternatívou sa prechodne zdala byť terapia založená na náhrade enzýmu, ktorá sa využíva pri viacerých lyzozomálnych ochoreniach (Gaucherova, Fabryho, Pompeho choroba a mukopolysacharidózy I, II a VI). Napriek tomu neviedla u pacientov s Tayovou-Sachsovou chorobou k významnému zastaveniu neurodegenerácie a klinickému benefitu (Jakóbkiewicz- -Banecka et al., 2007; von Specht et al., 1979). V súčasnosti sa skúma využitie génovej terapie, pri ktorom sa preukázal možný význam vektorov založených na adenovírusoch. Hlavným obmedzením adenovírusového vektora je nedostatočná kapacita, pretože k efektu liečby je potrebné prenesenie izoenzýmu s oboma podjednotkami HexA (alfa a beta). Dostupné vírusové vektory sú u človeka schopné riadiť expresiu iba jednej z podjednotiek, na dosiahnutie efektivity je preto nutný simultánny účinok dvoch vektorov. Takýto jav sa v praxi ťažko dosahuje. Pozornosť sa teda upiera na vývoj vírusových vektorov, ktoré by boli schopné súčasne prenášať tieto izoenzýmy (Cachon-Gonzalez et al., 2018). Najčastejšou psychiatrickou komplikáciou je rozvoj psychózy, prevalencia sa udáva na tretinu až polovicu pacientov s adultnou formou (Navon et al., 1986). V spektre porúch nálady sú najviac prítomné manické prejavy. Pri liečbe psychiatrických známok ochorenia použitím klasických neuroleptík pri nepoznanej diagnóze dochádza k zhoršeniu neurologických príznakov, pravdepodobne v dôsledku možného potlačenia funkcie HexA. Typické je zhoršovanie extrapyramídovej symptomatiky (Streifler et al., 1989). Atypické neuroleptiká (kvetiapín, klozapín) tiež zhoršujú príznaky ochorenia pre prechodnú akumuláciu v lyzozómoch (Anderson et al., 2006). Ako bezpečná terapia týchto stavov sa potvrdila elektrokonvulzívna liečba a liečba benzodiazepínmi (MacQueen et al., 1998). Z hľadiska prognózy ochorenia je typická pomalá progresia neurologických príznakov, hlavne v zmysle poruchy rovnováhy a chôdze. Neskôr pacienti v dôsledku progresie vyžadujú pomôcky pri chôdzi a majú zvýšené riziko imobilizačného syndrómu. V niektorých prípadoch postupne zhoršujúce sa prehĺtanie vedie k potrebe zavedenia perkutánnej gastrostómie. U nášho pacienta po dvoch rokoch od stanovenia diagnózy došlo k deteriorácii rovnováhy do takej miery, že vyžadoval pri chôdzi oporu paličky. Záver Tayova-Sachsova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie s doteraz neexistujúcou kauzálnou liečbou. Diagnostiku predovšetkým adultnej formy ochorenia komplikuje rozmanitý klinický obraz, čo častokrát spôsobuje oddialenie správnej diagnózy. Testovanie efektívnej liečby je zaťažené faktom, že ochorenie je v dospelom veku veľmi raritné, pre nešpecifickosť príznakov poddiagnostikované, testuje sa na veľmi malých počtoch pacientov. Pri prítomnosti cerebelárnej ataxie, extrapyramídových príznakov (hlavne dystónia, tremor a myoklonus), svalovej slabosti na dolných končatinách, súbežnom psychiatrickom ochorení a MR náleze atrofie mozočka by sa mala zvažovať aj táto diagnóza. LITERATÚRA 1. Anderson N, Borlak J. Drug-induced phospholipidosis. FEBS Lett. 2006;580:5533-5540. doi: 10.1016/j.febslet.2006.08.061. 2. Cachon-Gonzalez MB, Zaccariotto E, Cox TM. Genetics and Therapies for GM2 Gangliosidosis. Curr Gene Ther. 2018;18(2):6889. doi:10.2174/1566523218666180404162622. 3. Deik A, Saunders-Pullman R. Atypical presentation of late-onset Tay-Sachs disease. Muscle Nerve. 2014;49(5):768-771. doi: 10.1002/mus.24146. 4. Jacobs JFM, Willemsen MAAP, Groot-Loonen JJ, et al. Allogeneic BMT followed by substrate reduction therapy in a child with subacute Tay-Sachs disease. Bone Marrow Transplant. 2005;36(10):925-926. doi:10.1038/sj.bmt.1705155. 5. Jahnová H, Poupětová H, Jirečková J, et al. Amyotrophy, cerebellar impairment and psychiatric disease are the main symptoms in a cohort of 14 Czech patients with the late-onset form of Tay-Sachs disease. J Neurol. 2019;266(8):1953-1959. doi:10.1007/ s00415-019-09364. 6. Jakóbkiewicz-Banecka J, Wegrzyn A, Wegrzyn G. Substrate deprivation therapy: a new hope for patients suffering from neuronopathic forms of inherited lysosomal storage diseases. J Appl Genet. 2007;48(4):383-388. doi: 10.1007/BF03195237. 7. MacQueen GM, Rosebush PI, Mazurek MF. Neuropsychiatric aspects of the adult variant of Tay-Sachs disease. J Neuropsychiatry Clin Neurosci. 1998;10(1):10-19. doi:10.1176/jnp.10.1.10. 8. Navon R, Argov Z, Frisch A. Hexosaminidase A deficiency in adults. Am J Med Genet. 1986;24(1):179-196. doi:10.1002/ ajmg.1320240123. 9. Neudorfer O, Pastores GM, Zeng BJ, et al. Late-onset Tay-Sachs disease: phenotypic characterization and genotypic correlations in 21 affected patients. Genet Med. 2005;7(2):119-123. doi: 10.1097/01.gim.0000154300.84107.75. 10. Osher E, Fattal-Valevski A, Sagie L, et al. Pyrimethamine increases β-hexosaminidase A activity in patients with Late Onset Tay Sachs. Mol Genet Metab. 2011;102(3):356-363. doi:10.1016/j. ymgme.2010.11.163. 11. Příhodová I, Kalinčík T, Poupětová H, et al. GM2 gangliosidosis adult form can mimic spinal muscular atrophy. Two case reports. Cesk Slov Neurol N. 2013;76/108(2):221-224. 12. Ramani PK, Parayil Sankaran B. Tay-Sachs Disease. [online]. StatPearls. [cit. 22.6.2023]. Dostupné z: https://www.statpearls. com/point-of-care/29887. 13. Rosebush PI, MacQueen GM, Clarke JT, et al. Late-onset Tay- -Sachs disease presenting as catatonic schizophrenia: diagnostic and treatment issues. J Clin Psychiatry. 1995;56(8):347-353. 14. Shapiro BE, Pastores GM, Gianutsos J, et al. Miglustat in late- -onset Tay-Sachs disease: a 12-month, randomized, controlled clinical study with 24 months of extended treatment. Genet Med. 2009;11(6):425-433. doi: 10.1097/GIM.0b013e3181a1b5c5. 15. Streifler J, Golomb M, Gadoth N. Psychiatric features of adult GM2 gangliosidosis. Br J Psychiatry. 1989;155:410-413. doi:10.1192/ bjp.155.3.410. 16. Toro C, Zainab M, Tifft CJ. The GM2 gangliosidoses: Unlocking the mysteries of pathogenesis and treatment. Neurosci Lett. 2021;764:136195. doi: 10.1016/j.neulet.2021.136195. 17. von Specht BU, Geiger B, Arnon R, et al. Enzyme replacement in Tay-Sachs disease. Neurology. 1979;29(6):848-854. doi:10.1212/wnl.29.6.848.
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=