V tomto čísle časopisu Neurológia pre prax nájdete niekoľko článkov, ktoré sa zaoberajú problematikou cervikogénnych syndrómov z viacerých pohľadov. Klinické neurologické syndrómy v krčnej oblasti sú pomerne frekventné a štatistické údaje, týkajúce sa bolesti cervikálnej chrbtice, sú rozporuplné. Napr. v švédskej populácii v rozmedzí 18-65 rokov je výskyt bolesti krčnej chrbtice do 20%. Ročná incidencia hernie disku je v tejto časti chrbtice 5,5/100000 obyvateľov s prevahou mužov. Výskyt degeneratívnych zmien v cervikálnej chrbtici u ľudí nad 70 rokov je takmer 100%. Degeneratívne zmeny cervikálnej chrbtice sú najčastejšou príčinou poškodenia nervových štruktúr nachádzajúcich sa v tejto oblasti. Spoločným znakom cervikogénnych syndrómov napriek heterogenite etiopatogenézy je podobnosť klinických prejavov, me­dzi ktorými dominuje bolesť.

Funkcia chrbtice a etiopatogenéza vertebrogénnych chorôb predstavujú typickú interdisciplinárnu problematiku, ktorou sa zaoberá mnoho medicínskych odborov. Funkčné poruchy a degeneratívne ochorenia chrbtice tvoria v klinickej medicínskej praxi veľmi početnú skupinu pacientov a práve neurológ často stanovuje definitívnu diagnózu a liečbu týchto ochorení v spolupráci s ďalšími odbormi ako je neurochirurgia, ortopédia, rehabilitácia, neurorádiológia, anesteziológia, reumatológia, traumatológia, všeobecné lekárstvo, interná medicína, psychiatria a iné. V posledných desaťročiach dochádza k podstatnému vedeckému pokroku a nové poznatky, týkajúce sa hlavne zobrazovacích metód a spôsobov liečby, nás nútia zamyslieť sa nad otázkou, či vertebrológia zostane súčasťou neurológie alebo sa z hľadiska skvalitnenia starostlivosti o pacientov vytvoria centrá, ktoré budú poskytovať vysokošpecializovanú starostlivosť v oblasti diagnostiky a terapie vertebrogénnych algických syndrómov. Veľa bude záležať na kvalifikácii, schopnostiach a vôli neurológov edukovať sa vo vertebrogénnej problematike. Vypracovanie správnych diagnostických a terapeutických algoritmov napomôže aj k výberu a časovaniu spolupráce s ďalšími odbormi.

V prezentovaných článkoch sú spracované menej časté spôsoby liečby cervikálnych koreňových syndrómov a pohľad neurochirurga a reumatológa na cervikálnu oblasť.

Časť pacientov s cervikálnym radikulárnym syndrómom nereaguje primerane na štandardnú farmakologicko - rehabilitačnú liečbu v trvaní viac ako 4 týždne. U týchto pacientov môže v indikovaných prípadoch epidurálna alebo periradikulárna aplikácia kortikosteroidov viesť k signifikantnému zmierneniu bolesti, zlepšeniu kvality života, mobility a úľave v predoperačnom období. Ide o špecializované výkony, ktoré môže vykonávať špecialista erudovaný v danej problematike.

V článku o neuropatickej bolesti pri cervikobrachiálnom syndróme sa dozviete, že k identifikácii lokalizácie hlavného zdroja neuropatickej bolesti môžu prispieť podrobnejšie klinické a inštrumentárne vyšetrenia, ktoré predstavujú štandardný algoritmus zriedka využívaný v klinickej praxi. Terapeutická polypragmázia by mala byť nahradená správnym diagnostikovaním vyvolávajúcej príčiny a ovplyvnením patomechanizmov neuropatickej bolesti.

Adjuvantná liečba psychofarmakami u pacientov s cervikálnym radikulárnym syndrómom a odpovedajúcim CT/MRI nálezom ako aj cervikálnym algickým syndrómom pri negatívnych výsledkoch zobrazovacích vyšetrení je potrebná prevažne u pacientov s perzistujúcou chronickou bolesťou. Autori článku zhodnocujú indikačné spektrum, výz­nam a úspešnosť tejto liečby.

Zápalové reumatické choroby predstavujú širokú skupinu nozologických jednotiek a syndrómov, ktoré často vedú k postihnutiu krčnej chrbtice s možnými neurologickými komplikáciami. Pohľad reumatológa napomôže neurológovi v klinickej, terapeutickej a rádiologickej orientácii v uvedenej problematike.

Failed neck surgery syndróm (FNSS) je pojmom, s ktorým sa budeme častejšie stretávať z dôvodu narastajúceho počtu chirurgických výkonov na krčnej chrbtici. FNSS je obdoba failed back surgery syndrómu (FBSS) v oblasti driekovej chrbtice. FNSS je termín pre pacientov, ktorí boli pre ochorenie krčnej chrbtice chirurgicky liečení s malým, žiadnym alebo nežiadúcim efektom a vzniká chybou v niektorom z nevyhnutných diagnostických, indikačných a chirurgických, či pooperačných postupov.

Diagnostika a liečba cervikogénnych syndrómov musí byť predmetom snahy o komplexný interdisciplinárny prístup, čo je možné realizovať aj cestou otvárania ďalších problematických okruhov na stránkach Neurológie pre prax, ktoré pootvoria dvere poznania vertebrogénnych ochorení.