Neurol. praxi. 2009;10(2):75-79
Depresia patrí k najčastejším psychiatrickým poruchám. Jej priebeh je často komplikovaný relapsami, recidívami, chronifikáciou a subsyndromálnou
manifestáciou. Depresívna porucha sa vyskytuje nezávisle na iných somatických či psychiatrických poruchách. Okrem tejto
formy rozoznávame aj tzv. organickú, resp. symptomatickú depresiu, ktorá sprevádza rôzne somatické ochorenia a je vôbec najčastejšou
neuropsychiatrickou komplikáciou. Často sa manifestuje pri cievnych mozgových príhodách, Alzheimerovej demencii a iných demenciách,
Parkinsonovej chorobe, epilepsii, roztrúsenej skleróze a ďalších neurologických ochoreniach. Je príznačné, že klasické symptómy
depresívnej poruchy môžu byť zreteľne odlišné od prejavov organickej depresívnej poruchy. Napriek výraznému nárastu poznatkov
neurovied nie je patogenéza depresívnych porúch dostatočne objasnená. Na úrovni funkčnej neuroanatómie sa konceptualizuje ako
porucha interakcií neurálneho okruhu prefrontálna kôra – amygdala/hipokampus – talamus – bazálne gangliá. Na molekulárnej úrovni sa
moderný výskum depresívnych porúch zameriava na oblasti transnukleárnej signalizácie, transkripčných a rastových faktorov a génovej
expresie. Depresia je porucha s komplexnými prejavmi z oblasti emotivity, afektivity, motivácie, kognitívnych funkcií, motoriky, neurovegetatívnych
a endokrinologických zmien. Vzhľadom na častý výskyt depresie pri neurologických ochoreniach ju možno považovať
za prototyp neuropsychiatrickej poruchy vyžadujúcej komplexný liečebný, diagnostický a vedecký prístup.
Depressive disorder is one of the most frequently occuring mental disorders. The course of depression is often complicated by relapses,
recurrence, chronicity and subsyndromic manifestations. Depressive disorder occurs independently of other somatic or mental conditions.
Also, we distinguish so called organic or symptomatic depressive disorder accompanying many somatic disorders and being recognized as
the most common neuropsychiatric comorbidity. It often occurs in strokes, Alzheimer´s disease and other dementias, Parkinson´s disease,
epilepsy, multiple sclerosis and other neurological disorders. It is well known, clinical features of depressive disorder may markedly differ
from these in organic depression. Despite the progress of knowledge, pathogenesis of depression still remains not adequate understood.
It is conceptualized as a dysfunction of prefrontal cortex – amygdala/hippocampus – thalamus – basal ganglia circuit in terms of functional
neuroanatomy. The modern molecular research aims at disturbances of transnuclear signalization, transcriptional and nerve growth
factors and gene expression. Depression is a disorder with complex manifestations of emotivity, affectivity, motivation, cognition and
motoric, nerovegetative and endocrine functions. Because of very frequent occurence in neurological disorders, depression could be
considered as a prototype of neuropsychiatric disorder, which requires complex strategy in diagnostics, treatment and research.
Zveřejněno: 1. květen 2009 Zobrazit citaci