Neurol. praxi. 2011;12(5):307-310
Delírium je univerzálna patologická reakcia mozgu na rôzne nepriaznivé činitele. Jeho liečba je komplexná a často komplikovaná. Musí
byť začatá čo najskôr a zameraná na primárnu príčinu (ochorenie) spolu s liečbou zameranou na symptómy. Najčastejšie využívanými
psychofarmakami v liečbe delíria sú antipsychotiká, z nich haloperidol a tiaprid. Atypické antipsychotiká sú využívané s ohľadom na
ich farmakologický profil. Najviac je overené použitie risperidónu a olanzapínu. Benzodiazepíny by sa pri delíriu, okrem závislosti od
alkoholu a stavov so záchvatmi, nemali systematicky podávať. Látky s krátkym polčasom (midazolam) sú vymedzené pre podanie v prípade
potreby upokojenia pacienta. O ďalších liekoch ako sú kognitíva a nootropiká nie sú dostatočné podklady, podávanie je opísané
u malých počtov pacientov alebo v kazuistikách.
Delirium is a universal pathological reaction of brain to different noxious factors. The treatment is complex and often complicated. It
must start early and to be oriented both to the primary factor (disease) and to the symptoms of delirium. The most often used drugs in the
treatment of delirium are antipsychotics, particularly haloperidol and tiapride. Atypical antipsychotics are used with consideration of their
pharmacological profiles. Risperidone and olanzapine are mostly used for this indication. Benzodiazepines should not be systematically
applied for treatment of delirium, except in the case of alcohol dependence and delirium with seizures. Short-acting benzodiazepines
are suitable for temporary treatment in the need for sedation. There are not enough data for other drugs like drugs used for dementia
and nootropics. Results from studies with small number of patients or case reports are only available.
Zveřejněno: 1. listopad 2011 Zobrazit citaci